Za bohatstvom bolo treba sledovať meďonosné žily kilometre do útrob zeme. Spodná voda hatila prácu baníkov, bolo treba viac investícií. Ťažiari sa zadlžovali a ťažba stagnovala. A tu sa objavil človek, ktorý ponúkol pomoc za možnosť si bane dlhodobo prenajať. Týmto človekom bol Ján Thurzo. Ponúkol mestu, ujať sa správy celého banského revíru. Mesto súhlasilo a Thurzo sa pustil do novej, progresívnej ťažby - započal tak najslávnejšiu etapu Slovenského mediarstva. Koncom 15. storočia spoločná Fuggerovsko-Thurzovská mediarska spoločnosť tzv. “Ungarischer Handel” zaviedla, ako prvá na svete 8-hodinovú pracovnú dobu, penziu pre baníkov a vdovy, lekársku starostlivosť ap.(Financie spravoval banícky cech Božieho Tela, existuje dodnes ako banícke bratstvo Herrengrund).

Thurzo priniesol do podniku politické kontakty, bohaté skúsenosti a vedomosti (progresívne formy hlbinnej ťažby budovaním banských šácht s ťažnými strojmi poháňanými vodou - šachta Ferdinand). Fugger vložil do podniku svoje majstrovstvo v podnikaní, predaji a kapitál. Do celého vtedajšieho sveta sa začali vyvážať najkvalitnejšieh medené ingotoy s puncom Neusohl. Baníctvo rozkvitalo, v roku 1496 kráľ Vladislav povolili spoločnosti stavať prvú hutu na tavenie medených rúd. (Moštenica r.1501, 16 pecí, sklady, vyhne, dielne, obytné stavby - Gaza Mosthenicza) Za prítomnosti olova sa separovalo z "čiernej medi", striebro. Špaňodolinské bane za obdobie (1496 – 1546) vyprodukovali v prepočte 58 234 ton medi a 111 280 kg striebra (výpočet podľa Farbakyho). Od 15. až do 17. st. sa špaňodolinská meď stala najvýznamnejším činiteľom na svetových trhoch. Bola základom mincovníctva v Kremnici a vyvážala sa nielen do celej Európy, ale aj do Severnej a Južnej Ameriky, ba aj do Indie a do Číny.
Po zániku Thurzovsko – Fuggerovskej mediarskej spoločnosti ťažiarsky komplex prešiel pod správu panovníckeho dvora - erár v r. 1546. Dobývanie a hutníctvo medi i striebra zabezpečovala Banskobystrická Banská Komora. V B.B. sa postavil na mieste starej rafinačnej huty ťažiara - waldbürgera - J.Kolmana nový medený hámor. 10 vodných kolies poháňalo 6 nákov s 13 ohniskami. Svojou produkciou huta zásobovala všetky slovenské oblasti. Okrem tohto hámra bol v Bystrici ešte jeden, Langov hámor. Stál neďaleko špitála sv. Alžbety pri Dolnej mestskej bráne, dnešný Hušták.

Banské technické a kultúrne pamiatky

K obdobiu 16. st. sa viaže aj na to obdobie fantastická stavba špaňodolinského banského vodovodu ktorý patrí medzi najvýznamnejšie historické technické diela tej doby v okolí Banskej Bystrice. Unikátne vodohospodárske dielo má mimoriadnu kultúrno - historickú hodnotu, ktorá doteraz nie je docenená.

V 17. storočí sa začali využívať aj prírodné tzv."cementačné vody". Táto voda sa zachytávala v špeciálnych nádržiach, do ktorých sa vkladalo staré aj nové železo na ktorom sa usadzovala vylúčená meď ako hnedý rmut, Väčšie množstvá zhromaždeného rmutu sa vysúšali a odvážali na spracovanie, produktom bola tzv. kráľovká meď. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia ťažba medi poklesla aj pod vplyvom zahraničnej konkurencie. Ešte v polovici 19. st. sa na Španej Doline ročne vyťažilo 50 – 70 ton medi a bolo tu zamestnaných okolo 800 ľudí. Postupne však ťažba upadala, až nakoniec bane v r. 1888 zatvorili.

Slávnu históriu Španej Doliny dnes pripomínajú tzv. špaňodolinské poháre roztrúsené po európskych múzeách. Tieto vzácne umelecké kusy boli dávané významným návštevníkom. Vyrábali ich banskobystrický zlatníci z plechov ktoré cementačná voda v špaňodolinských baniach premenila na medené. Zdobilo ich zlato i drahokami. Majú na sebe vygravírované charakteristické riekanky ako napr.: železom som bol, meďou som sa stal , zlato ma kryje.

Novodobá história

Majetková podstata podniku Špaňodolinské ťažiarstvo bola prenesená od 1. 1. 1946 do národného podniku Rudné bane a huty na farebné kovy, so sídlom v Banskej Bystrici. Bola vybudovaná flotačná úpravovňa na spracovanie primárnych a sekundárnych minerálov (tetraedrit, chalkopyrit, malachit, azurit, cuprit, kovelín, bornit) nachádzajúcich sa v haldách, pochádzajúcich zo stáročnej banskej činnosti. Okrem uvedeného závod od septembra 1976 až do júla 1980 spracúval kovohutnícku trosku z Banskej Štiavnice najskôr na medený, neskôr na kolektívny koncentrát. Celkom bolo spracované cca 75 tisíc ton trosky. Koniec „medenej Španej Doliny“ zahájilo spracúvanie ortuťovej rudy dovážanej z Malachova - 3. júla 1985. Posledná meď bola na Španej Doline vyrobená 28. júla 1985.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------- (Spracovala: Mgr. Jana Scholtzová, Zdroj: voľne publikované štúdie na internete (Z. Višňovcová), Zlatá kniha banícka, Zborník - Z histórie medenorudného baníctva v banskobystrickom regióne: Sombathy, Augustín, Husák, Švarcová (2005)